Přihlašování

Uživatelské jméno:

Heslo:




Nová registrace

Zapomenuté jméno/heslo

  Menu
  Nové inzeráty
INZSYS_BLOK
  Pálenice dne:
  anketa
Pálili jste někdy slivovici i doma?

Ano, často (5720 hl.)
 
Ano, někdy (4038 hl.)
 
Ano, výjímečně (3664 hl.)
 
Ne, nikdy (4409 hl.)
 

Celkem hlasovalo: 17831
  Vyhledávání

Vyhledat text

  Počítadlo
TOPlist
  Kontakty
PaleniceNET
admin: marty
Kontakt
V Starej Ľubovni objavili najstarší liehovar na Slovensku

Historikovi Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni Miroslavovi Števíkovi sa podaril unikátny objav. V podhradí Ľubovnianskeho hradu objavil najstarší zachovaný liehovar na Slovensku.



STARÁ ĽUBOVŇA. Miroslavovi Števíkovi sa podarilo v archíve v Poľsku objaviť dokument, ktorý dokazuje, že už v roku 1746 fungoval pod hradom drevený liehovar.

Listina z roku 1747 z archívu v Levoči potvrdzuje existenciu liehovaru a pálenie liehu na hradnom panstve. V listine sa doslovne uvádza, že v hradnej pálenici sa pálila „gořalka“.

V dokumente sa uvádza, že časť úrody museli ľudia odovzdať „gořelníkom“ na pálenie „gořalky“. Tento názov vraj podľa Števíka nemá súvis s goralmi.

 

Z češtiny je známe (naše kořalka, zapsaná — podle Jungmanna — po prvé Dobrovským, je z pol. slova gorzałka) a do zemí ruských (ruské gorelka a ukrajinské horíuka je stejného původu jako naše kořalka), tak i na území Uher.
Do druhé poloviny XVII. stol. bylo v Uhrách známo jen pálené víno, égett bor.
V maďarštině jména ukazující zřejmě na původ polský: lengyel pálinka (polská pálenka; vedle toho i tót pálinka, slovenská pálenka), gorelyka, gorolyka, gurulyka, goselka (všechno z gorzałka).


Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

V podhradí Ľubovnianskeho hradu objavili najstarší zachovaný liehovar na Slovensku. Jeho existenciu potvrdzujú dokumenty, ktoré hovoria, že drevený liehovar fungoval v roku 1746.

Akože v Maďarskom Královstve? V 1746 to bolo práve v Poľsku!!!

Výskum v archívoch zaplatil liehovar zo Starej Ľubovne Gas familia.

Miesto, kde sa liehovar nachádza, sa podarilo lokalizovať pomocou máp z vojenského archívu vo Viedni.

Doteraz boli ako najstaršie liehovary na Slovensku evidované kultúrne pamiatky v Holíči (1880) a v Spišských Vlachoch (1913).

Existenciu potvrdzujú viaceré dokumenty

Podľa nájdených dokumentov mal liehovar štyri miestnosti. Viedol do neho vodovod, jeho súčasťou boli dve studne a miestnosť na umývanie plodín.

 

Jeho existenciu potvrdzuje aj listina z Levočského archívu z roku 1747, kde sa hovorí o pálení liehu v hradnom panstve. O liehovare s dĺžkou 31,2 metra sa zmieňuje aj Uhorský geografický slovník (1851).

Okrem historika o ňom nik netušil. Pritom okolo jeho bývalého objektu denne prechádzajú stovky návštevníkov hradu. "Nachádza sa v objekte, ktorý bol súčasťou Ľubovnianskeho podhradia, dnes je v súkromnom vlastníctve. Už hrúbka múrov naznačuje, že ide o stavbu z minulosti," povedal M. Števík (na snímke TASR) z Ľubovnianskeho múzea.

 

Liehovar dodnes stojí v podhradí

Ľubovniansky hradný liehovar fungoval aj v nasledujúcich rokoch. Ďalšia zmienka o ľubovnianskom liehovare pochádza z roku 1851 v Uhorskom geografickom slovníku.

Doteraz najstarší zachovaný liehovar na Slovensku je v Holíči z roku 1880 a v Spišských Vlachoch z roku 1913, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Na základe archívnych listín a hlavne zachovanej mapy Ľubovnianskeho hradu a jeho podhradia z druhej polovice 18. storočia z Vojenského archívu vo Viedni sa historikom podarilo presne lokalizovať objekt bývalého liehovaru.

Podľa Števíka je až neuveriteľné, s akou presnosťou dokázali v minulosti vyhotoviť mapy. Na základe meraní a hlavne mapy z viedenského archívu Miroslav Števík presne určil, že budova pri ceste v podhradí, okolo ktorej prechádza každý návštevník Ľubovnianskeho hradu, slúžila v minulosti ako liehovar.

Objekt bol v minulosti nadstavený o jedno podlažie, ale podľa Števíka možno s určitosťou povedať, že prízemie objektu v minulosti slúžilo ako liehovar.

Momentálne je objekt bývalého liehovaru, ktorý podľa Števíka prepisuje históriu liehovarníctva na Slovensku, nevyužívaný. V nedávnej minulosti slúžila budova ako reštaurácia.

Objekt je v súkromnom vlastníctva a ani jeho majiteľ doteraz nevie, aký objekt vlastní. Nenápadná budova pod Ľubovnianskym hradom je tak „najstarším zachovaným kamenným liehovarom na Slovensku, čo je o viac ako 130 rokov viac, ako má liehovar v Holíči,“ dodal Števík.

 


 

Budova pod hradom, v ktorej bol najstarší slovenský liehovar.


Tristoročná tradícia

Podľa kastelána Ľubovnianskeho hradu Dalibora Mikulíka má liehovarníctvo v Starej Ľubovni viac ako 250-ročnú tradíciu. Už prvá písomná zmienka o drevenom liehovare pod Ľubovnianskom hrade z roku 1746 podrobne opisuje jeho zariadenie, ako aj skutočnosť, že liehovar je značne opotrebovaný, z čoho možno usudzovať, že bol už nejaký čas v prevádzke.

Aj na základe týchto dokumentov možno podľa Mikulíka povedať, že liehovarníctvo má v Starej Ľubovni viac ako 300-ročnú tradíciu.

Nový objav historika Ľubovnianskeho múzea môže mať podľa Mikulíka pozitívny vplyv na návštevnosť hradu. Vedenie múzea uvažuje o zriadení expozície pálenia liehu. Tá by sa mohla objaviť v rekonštruovanom renesančnom paláci.

Veď predsa všetci vieme, že istá staroľubovnianska firma páli už od roku 1317
aspoň to tvrdí vo svojej extrémne stupídnej reklame.

Súčasný vlastník o liehovare nevedel

V okolí Ľubovnianskeho hradu sa dokázateľne pestovalo a spracovávalo žito, ktoré sa vraj dávalo "gořelníkom" na pálenie "gořalky".

"Čiže išlo o ražnú pálenku. Ľubovnianske panstvo bolo v tej dobe veľké, táto pálenka sa rozvážala do okolitých hostincov," poznamenal M. Števík.

Historický objav zaskočil najmä súčasného majiteľa budovy s niekdajším liehovarom. Hoci teraz objekt prerába na penzión, v súvislosti s objavom nevylučuje spoluprácu s múzejníkmi. "Ostal som prekvapený. Bude sa treba asi zamyslieť a možno niečo vymyslíme," povedal Jozef Simoník.

Ako dodal, v objekte, ktorý sa začiatkom 20. storočia nadstavoval, zatiaľ nenašiel žiadne zaujímavé pozostatky. "Možno teraz tam budeme viac pátrať," poznamenal majiteľ. Pripustil, že s odborníkmi by na mieste raz mohla vyrásť aj zaujímavá expozícia.




Súčasný majiteľ. Budova s niekdajším liehovarom bola kedysi súčasťou podhradia. Dnes je po niekoľkých rekonštrukciách a prevádzkuje ju Jozef Simoník so svojím synom. O unikátnom objave netušil.

 

 

Interiér budovy bývalého liehovaru.


Števík má dobrú fantáziu, na tom hrade

je ho škoda.... keby tak vedel o koľko percent touto informáciou zvýšil cenu súkromného liehovaru v meste a keby tak z toho dostal čo len 1% , to by bol frajer...alebo, žeby to už bolo predplatené? Števík nie je určite drahý...




 


| Autor: marty | Vydáno dne 25. 06. 2012 | 8647 přečtení |
| Počet komentářů: 0 | Nelze komentovat | Zdroj: Ing Julius Forsthoffer |
| Vytisknout článek |

 

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na nnými známkami nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.